Deň 6

(3.10. ...Každý má svoju Plzničku)

Budíček o 7, žehlenie, pokus o posilku, zmoknutie a zjedená celá čokoláda Cadbury Oreo...a obed a ničnerobenie a práca a večera...a potom to prišlo:D
S Martinkou (óperkou odnaproti) sme šli von, do Československej reštaurácie, asi 30 minút od našich domovov (ale šli sme autíčkom, čiže ešte väčšia paradzina). Takto krásne tam vyzeral bar...mali tam aj Milu aj Fidorku, samozrejme Kofolu a Vineu..a samozrejme PIVO...Plzničku a Budvara...och, a všetci rozprávali po slovensky alebo po česky, a všade viseli

obrázky a mapy našej domoviny, a predávali tam arašidové chrumky (hoci,malý bezvýznamný čierny bod-nie tie naše najlepšie bielo-modro-červené komunistické) a ručne robené linecké kolieska...A v telke bežala Prima COOL a hral sa tam biliard a vyzeralo to ako v typickom českom či slovenskom zapadnutom šenku (s tým rozdielom, že ste si nemuseli odfukovať cigaretovo-dymovú clonu spred nosa)...proste pocit domova!! A na jedálnom lístku boli HALUŠKY a utopence a pečené klobásky a meruňkové knedlíky! A aby toho nebolo málo, břnenský čašník Marek sa s nami dal do reči, pýtal si naše kontakty a pozýval nás na drink... No proste, Slovenky sú najkrajšie ;)

A síce neviem či to bude proste krásne stráveným večerom alebo dvoma Plzňami dvanástkami, ale je mi fajn a dokonca začínam veriť, že sa toho víkendu aj dočkám :)