Deň 3

(30.9. ...ako som bola v Smoleniciach:))

 Vyjdem z domu, zabočím doľava, potom doprava, znova doprava a ešte dvakrát doľava a ocitnem sa v centre Hampsteadu. Odtiaľ sa zakľukatím dákymi neznámymi uličkami a bumbác, som tu! V parku, lese, lesoparku...niečom krásnom, obrovskom a úžasne ukľudňujúcom uprostred zmesi hluku, smogu a preplnených ulíc.

S výhľadom na panorámu Londýna...

 A ako mi tak do uší hrali Beatles, ja som si len chodila, napchávala sa skittleskami (a nie tak obyčajnými, ale 174 gramovými) a objavovala krásy tohto parku...




...chvíľu s pocitom, že som v Lužánkach, chvíľu v Kamenáči...




...až som sa nakoniec pri ceste späť stratila a nemala som už ani pochýb o tom, že som v lese v Smoleniciach...:) Vôňa dubových lesov mi proste pripomenula domovinu...



...až na tú jednu maličkosť, že v Smoleniciach nerastú muchotrávky...

... a záchody nevyzerajú takto... (áno, áno, toto boli ZÁCHODY!!!)

Nakoniec ma však môj orientačný (ne)zmysel nesklamal, a z lesa som vyblúdila:) Ale moja návšteva tohto miesta nebola isto posledná. Okrem iného sa tu natáčal Notting Hill (konkrétne pri Kenwood house a síce scéna, kde má Hugh na sebe slúchadlá), a krížom cez park sa nachádza Highgate Cemetery, kam sa plánujem pozrieť už asi dva roky.

Nuž ale, keďže tu mám robiť aupair, patrilo by sa niečo poznamenať aj na margo rodinky... Áno, sú milí...ale...ja neviem, či to je výsada tejto rodiny, alebo všetkých bohatších anglických rodiniek, ale:

-deti si nevedia NIČ odložiť na miesto a mojou úlohou je im ukladať aj oblečenie v skrini!

-čo sa čudujem, keď musím ukladať oblečenie v šatníku aj domácej pani (a aj topánky...z ktorých minimálne jedny sú PRADA(!), ako som si dnes všimla)

-uložiť posteľ? čo to je? ale hlavne, načo to musím robiť (a podľa presne určených pravidiel), keď akonáhle prídu domov, niečo na ňu hodia a je v rovnakom stave ako na začiatku

-naložiť si iba toľko čo zjeme? nie, veď čo tam po deťoch v Afrike

-umývať riady IBA ručne, alebo IBA v umývačke? NONSENS...veď najprv ich "predumyjeme" (rozumej, úplne umyjeme) a potom ich dáme do umývačky

-zhasínať svetlo? vypínať vodu keď si umývam zuby? prezúvať sa? prezliekať sa po príchode domov? nepodstatné prežitky dnešnej doby

-a to že by som chcela počuť od detí nebodaj prosím alebo ďakujem...poslúchať tu asi majú dospelí deti... ("A čarovné slovíčko na P?" "Prij*bem Ti?":))

Inak som bola s dieťaťom v parku a zistila som, že oproti v dome žije slovenská aupairka Martinka. 

X.O.X.O. a Dobrú noc!

Deň 2

(29.9. ...Po čo že ja do kostola pôjdem)

Áno áno, ako nadpis napovedá, dnes som sa šla socializovať na slovenskú omšu. Ale poďme na to pekne poporiadku. Hneď na začiatku dňa (po vystúpení z metra pri Monumente) som si ako správna londýnčanka dala Starbucks, a ako správna slovenská turistka som si ho odfotila... pochopiteľne, aj s nejakou tou históriou na pozadí, v tomto prípade to bol Tower of London...ale o ten v podstate vôbec nešlo ;) Chvíľku (dve hoďky) času, ktorý mi zostával, som trávila blúdením rôznymi uličkami, ktoré v podstate neboli vôbec zaujímavé...

...až na tú najrozkošnejšiu opravovňu autíčok na svete (hoci, ja byť majiteľ poršátka, tak si dobre rozmyslím či svoje bejby dám na opravu práve sem;)...

 ...a Harryho Pottera kopajúceho si loptičku do bránky :)

Ale aby sme sa vrátili k cieľu môjho blúdenia: omšu som stihla, a vďaka skvelému scm (kuk) som mohla počuť našu ľúbozvučnú slovenčinu a češtinu (oslavovali sme totiž sviatok svätého Václava). Svojej socializácii som položila základy prísľubom s pomocou na akcii "The mission", ktorú scm organizuje budúcu sobotu a ktorá ma naučí, ako sa stať v súčasnosti misionárom (áno, ja a misionár...hm...)...

 Po ceste do mesta som našla (minimálne pre mňa) zaujímavú informáciu o postavení jednej budovy...

 ...po London Bridge-i sa prechádzalo stádočko ovečiek...

 A vďaka tomu, že som odolala pokušeniu s názvom McDonald´s som stretla sprievod...

 ...ktorý síce vôbec netuším na čo slúžil, ale bol plný zaujímavých ľudí...

 ...kočov ťahaných napríklad koníkmi alebo somárikmi...

...a....aj psami...takže ak máte doma havinka a neviete čo s ním, môžete ušetriť na benzíne :)

Po ceste do PRIMARK-u bolo treba sa posilniť...a aký je vhodnejší obed ako Sushi od M&S zjedené na schodoch St. Paul´s Cathedral (mimochodom, je to druhá najväčšia rímsko-katolícka katedrála)

 ...po nákupoch (nikdy by som neverila, že mám takú silnú vôľu...)..som sa obklopila dobrými priateľmi ako Chanel...

 ...Gucci...

...alebo Valentino...

 ...zistila som, že keď Diabol nosí Pradu...

 ...tak anjel jedine Victoria´s Secret...

...keď som zrazu z ničoho nič dostala strašnú chuť obliecť si čierne koktejlky, dať si na ruky rukavičky, na hlavu diadém a do uší perly a kúpiť si v najbližšej pekárni croissant...ktovie prečo...:)

Po ceste na Piccadilly Circus som si spomenula na Bridget :) http://www.youtube.com/watch?v=MtgT7zU5R3I

A na záver dňa som dosiahla vanilkovo-karamelovo-cookies-zmrzlinový orgazmus priamo na Leicester Square pred sochou Shakespearea s nikým iným ako s Bradley Cooperom :)

Deň 0

(27.9. ...alebo ako sa to začalo)

Nuž, teda, let lietadlom som prežila, a takto som si čakala na autobusík, ktorý ma mal odviezť do Nýdnolu. Samozrejme, milý letiskoví ujovia mi na veľkom kufri odlomili zamykanie, a ja šikovnica som si na malom urvala čínsku "značku"...

Viezla som sa v bavoráku... bol veľký ako dobre vypasená krava...veru takéto bmw nechcem, nevyzerá ako oktávka... ale, už som ubytovaná ... vo vežičke podotýkam :)...aj dom je pekný, ale tá záhrada...ako z rozprávky... nebude tu škaredá jeseň. A najdôležitejšie: ovca musí byť, samoozrejme...

Deň 1

(28.9. ...Dnes je sobota, zajtra nedeľa...)

Viezla som sa v PORSHE! Hlavná myšlienka a zážitok celého dňa. A kam som sa ním viezla? No predsa do Camdenu:) tak som si tam tak chodila, pila COSTU, našla gazilión úžasných šiat ktoré musím mať a čenosi na mňa cmukali a kričali: "Mammacita!". Zostáva len dúfať, že v ich ponímaní to je kompliment ;)

Ako som si tak blúdila Camden Lock Market-om (viac info tu), objavila som najrozkošnejšieho predavača koláčikov...nič som si nekúpila, ale odfotiť som si ho musela...každopádne ma ale vždy ma lákalo ochutnať Red Velvet Cake, takže sa tam asi ešte skôr či neskôr vrátim:)

A potom som fakt dosť dlho blúdila bývalými stajňami (viac info), kde som objavila napríklad prívesok s trefnou myšlienkou: "Is better to be unhappy alone than to be unhappy with someone", a okrem toho tiež:

 ...bar v ktorom sa môžte okúpať vo vírivke (áno, čítate dobre, vo VÍRIVKE, s miestou poznámkou, že voda je každý deň vymieňaná)...

 ...marihuanové, či hašišové, či akékoľvek iné omamné_látky_obsahujúce keksíky a lízatká...

...a množstvo poučných nápisov (pričom ten vpravo hore by si mala prečítať moja preorganizovaná hosťujúca rodinka, ktorá, okrem iného, po každom jedle umýva stôl DETTOLOM!!!)

Po ceste domov som natrafila na dáke farmárske trhy, kde som videla zvery rôznych druhov (ale som vážne zvedavá, či ich tie londýnske deti poznajú aj inak ako kreslené alebo upečené na tanieri).

Keď som ho tak zbadala, tak som si uvedomila že mi chýba náš Adamko:(

A dala som si jarnú rolku plnenú kuracím mäsom...

Našla som utešený kostolík určený iba na sobáše:) (a s príhodným napísom na cedulke: "Many beliefs, one faith.").

A ako čerešničku na torte som si dokázala, že som proste sweet:))
(až na to, že som práve zistila, že sweaty má značne ďaleko od sweety...nuž radšej to zvaľme na preklep:))