Deň 8 - 17
(5.10. - 14.10. ...vojdi a neublíž, Paracetamol a Ibuprofen)
Takže veľmi v skratke:
V sobotu som sa vydala na misiu...vystúpila som pri Parlamente, troška si poblúdila...
...po ceste stretla a odfotila sympaticku krčmičku..
...až som sa dostala na miesto, zúčastnila sa podujatia s názvom "The Mision", spoznala super ľudí, dala si liečiky od bolesti zuba a vínko...a všetkým chutili moje burizónky (šak som nejaká gazdinka no nie?!:))
A skoro som zabudla! Veď ako by to bolo, keby som tam nestretla Trnavčana, respektíve Trnafčana! Nuž, svet je malý:)
Keďže som myslela, že večer budem mať babysitting, musela som odísť skôr, a, samozrejme, mi prišla sms že ma netreba...tak som sa vybrala na prechádzku, a po ceste som stretla v Green Parku veveričku...
A na Picadilly Circus reštauráciu Jamieho Olivera:)
V nedeľu sa nedialo nič zaujímavé, okrem stále sa stupňujúcej bolesti zuba, slovenskej a neskôr aj anglickej omši (ktorej som samozrejme vôbec nerozumela) a pol fľaške vínka a cibuľových krúžkov s Tinkou v O2 centre...
Keď ma v noci z nedele na pondelok zobudila bolesť celej pravej strany tváre vychádzajúca z mojej mŕtvej šestky, rozhodla som sa že takto to asi ďalej nepôjde a šla som na pohotovosť. Po ceste som stretla veľmi milý obchodík, na pohotovosti som zaplatila 18 libier s tým, že mi spravili rengen a dali antibiotiká a šla som naspäť (pričom som neskr zaplatila za lieky 8 libier a pomohli až na piaty deň).
V utorok vrámci zdravotnej prechádzky do Kilburnu (kde sa mimochodom nachádza aj Primark, nuž tvárme sa, že to nebol hlavný dôvod mojej cesty) som sa zastavila na neďalekom cintoríne ktorý bol úplne že krásny...
...s veľa veľa anjelmi (a aj kotvami, ktovie prečo)...
...a stretla som na ňom (asi) smútočný voz, ktorý som potom stretla ešte dvakrát, pričom poslednýkrát až pri kostolíku pri Kilburne, kde už bol však aj obsadený :(
Ale na druhej strane, zistila som kde býva snehuliak:)
V stredu som sa bola prejsť v "smolenickom" parku...kde som našla peknú myšlienku...
...pre rekonštrukciu uzavreté kultúrne dedičstvo (stačí si spomenúť na "slúchadlovú" scénu z filmu
Notting Hill )...
...pri ňom najkrajšiu reštauráciu na svete...
...líšku (áno, živú, skutočnú líšku, takmer v strede Londýna)...
...celoročne otvorené ženské kúpalisko (a čo je najčudnejšie, naozaj sa v ňom nejaá teta kúpala, a voda mala podľa tabuľky 14 stupňov)...
..až som si nakoniec sadla pri jazierku, háčkovala snehovú vločku, a keď som už takmer zamrzla, išla som naspäť...lebo už aj tak bol najvyšší čas...:)
A nemám poňatia, čo som robila vo štvrtok, lebo nemám ani jednu jedinú fotku!
V piatok som mala ísť zubárovi, ktorého som najprv nemohla nájsť, takže keď som prišla o 15 minút neskôr, odmietol ma zobrať...
...ale večer sme boli s Tinkou v O2 centre na vínečku (v zmysle hesla, keď antibiotiká nezaberajú, načo ich doberať - to, že naozaj zabrali, som zistila až o dva dni...nuž, tak mi treba)...
...a keď s nami chceli konverzovať nejakí neznámi mládenci, takto "nás" jedne z nich odfotil ;) (a v zápätí sme ich poslali preč:))
V sobotu som bola pozrieť na Church Road Market (alebo Church Street Market? ... neviem), kde som sa dala do reči s predavačom kabátov (a ktorý mi sľúbil, že mi budúcu sobotu prinesie fuksiový kabátik, aký chcem)...
..prešla som sa po Marble Arch (kde sa konal nejaký zraz zombieovsky pobliekaných ľudí:))...
...vydala sa po Oxford Street smerom na Covent Garden...a po ceste trošku odbočila a videla svadobný doubledecker...
...a pekný "pozitívny" odkaz...
...najgýčovitejšie suveníry (áno, tá malá kráľovná mávala tou malou umelohmotnou rúčkou)...
...zopár levitujúcich ľudí...
...ktorý bolo vidno mierne pod rukáv, takže bolo jasné že "levitujú" na kovovej konštrukcii...
...až som prišla na Covent Garden Market, ktorý bol úplne krásny a mal úplne super atmošku, ale nestihla som si ho prezrieť, lebo som musela utekať domov na babysitting.
V nedeľu sme boli s Tinkou v nákupnom centre v severnom Londýne (hoci ja by som bola prisahala že už musíme byť dávno za Londýnom, keďže sme šli po diaľnici medzi horami, lesami, lúkami...ale očividne je Londýn veľmi rozľahlý) a večer sme zavŕšili v Československej na pivku a haluškách (alebo vínku a lososovi, nuž, ktovie, ktorá bola moja kombinácia...:) mimochodom, halušky boli asi z prášku a s riccottou, ale čo už :D)
A zúbok ma už dnes nebolel, nuž, antibiotiká zabrali...
A v pondelok som bola u zubára, ktorý mi nepovedal vôbec pozitívne správy (a zas a znova som len mohla zaplakať nad mojou hlúposťou a neschopnosťou slovenských poisťovní preplácať náklady na liečbu v zahraničí). A to, že ma zub už nebolí, nič neznamená, lebo bolesť sa vráti...jupíí...
Ale aspoň jedno pozitívum večer mal...išla som na tréning Moreny!!! Kde bolo síce asi päť a pol človeka, ale konečne som si zatancovala, spoznala nových ľudí, a opäť trošku nadobudla motiváciu zostať tu (čo sa mi však momentálne moc nehodí vzhľadom na situáciu so zubom...).
Tož urputné zhrnutie posledných nelichotivých pár dní...a čas na ďalší deň :)