Deň 7

(4.10. ...som napiekol!)

 Tak najprv troška kultúry: Po tom, čo som si ráno vykonala všetky svoje povinnosti (a s našou milou portorikánskou upratovačkou Maríou ponadávala na našu drahú chlebodarkyňu a všetkých bohatých ľudí vo všeobecnosti) som išla na prechádzku...lebo veď čo tu, radšej pôjdem na čerstvý vzduch (rozumej veľmi, ale naozaj veľmi rušnú ulicu Finchley Road, ktorá oddeľuje Hampstead a West Hampstead). Ako som si tak kráčala, dokráčala som až po štvrť Swiss Cottage, kde som si jednu takú peknú Švédsku chalúpku aj odfotila (bola v nej, pochopiteľne, krčma, ale v nej som, pochopiteľne, nebola). A teda, po ceste naspäť som sa zastavila nakúpiť surovinky na moje milované burizóny, ktoré som sa chystala pripraviť na zajtrajšiu Misiu. Deň ubiehal, a išla som s mojím milovaným (rozmaznaným, uškrečaným a vymlezneným) dieťaťom do parku. Kde som stretla..tramtadadááá..Slovenku. Z Oravy: A okrem nej to najkrajšie dieťa na svete, malého Leonka, ktorého síce na fotke nemám, ale v pondelok pôjdeme do "Smolenického" parku, takže si ho ešte určite zvečním. Lebo také krásne a milé dieťatko sa len tak nevidí. Je vidno, že má korene na Orave;)

No, ale aby som bola k veci..tak som NAPIEKLA (respektíve navarila) moje milované burizóny (aj keď bez burizónov, iba s nejakou pufovanou škrobovitou náhražkou).  Ale sú fajné, hádam zajtra budú chutiť:) A čo by som to bola za kamošku, keby som nepriniesla ochutnať aj mojej zlatej Martinke...a nestrávila u nej asi hoďku a pol pri poháriku (či dvoch) bieleho a super truper citrónových piškótkach:) Začína sa mi tu páčiť, dúfam, že ma to do Vianoc prejde ;)

Ejha, dnes som mala výnimočne zhovorčivú náladu, tak veľa zdaru a dobrú noc ;)