Deň 43

(10.11. ...I <3 Canterbury)

Ak by niekto nevedel, takto vyzerá Finchley road v nedeľu o pol 7 ráno:) A ako to viem? Lebo som čakala na autobus, ktorý ma mal odviezť na Victoriu, odkiaľ som išla do Canterbury (a ešte predtým som doma svojím skorým odchodom spustila alarm:D)

Hneď po príchode do Canterbury ma okrem Majky čakalo aj takéto milé jahniatko:)

Počasie bolo krásne, ale mrazivé. Takže,  hneď ako som si odfotila dáku vežičku, sme zapadli do prvého Starbucks-u a dali si raňajočky - Belgian Chocolate muffin a Vianočné latté...

A z okna sme sledovali fešných vojakov kupujúcich si kávičku v stánku na ulici.

Ako som už spomínala, všade sa deje niečo na počesť vojakov, a Canterbury nebolo výnimkou...

Videla som prekrásnu katedrálu...

...z rôznych uhlov...

...držali sme dve minúty ticha za vojakov...

..a opäť som si odfotila katedrálu (ale tentokrát len preto, lebo to vyzerá ako z Harryho Pottera...:))

 Videla som krivý dom...

..s krivými dverami...

 ..."Friend´s meeting house"...:)

...riečku z jednej strany mosta...

 ...aj z druhej strany mosta...

 ...doslova rozprávkový bar...

...veľmi som sa tešila pri mestskej bráne...

...aj Majka sa veľmi tešila pri mestskej bráne...

...videli sme mega koľajnice (áno, aj koľajnice treba fotiť)...

...prešli sme sa krásnym parkom...

...ktorý ústil do nejakého lesíka, kde sme videli nejakých zubrov alebo čo to bolo...:)

...a v obchode sme videli INSTANTNÉ CHARDONNAY!!!...

 Po tom, čo sme sa napapali vo wetherspoon (hamburger, hranolky, cibuľové krúžky + cider:)) sme išli na omšu do katedrály (veď prečo nie, keď ju potom človek vidí vnútri zdarma:))

A opäť sme sa prechádzali a fotili krásne krčmičky...

..až sme nakoniec do jednej zapadli (ale nie tejto), dali si na zohriatie a rozlúčku Jagermaster a čaj(Majka)/pivko(ja).

Krásne Canterbury, utešené, malebné, historické...so skvelou spoločnosťou (s ktorou sa poznám, keď sme sa nad tým silno zamysleli, prakticky týždeň z tábora a toť vsjo:)), krásne počasie, no proste, všetko ako má byť. A celkovo, tieto posledné tri dni sú tie chvíle, kedy sa mi nechce ísť domov (a potom keď sa vrátim do rodiny, zas si len uvedomím, že už chcem byť doma (a o to viac, keď mi nedovolí ísť domov 15ho decembra, a nie je schopná nájsť si na mňa 5 minút aby sme sa dohodli a ja si mohla kúpiť letenku!!!))